JCAHO -Spojená akreditačná komisia USA za účelom akreditácie organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosti v USA vydala zmeny vo svojom akreditačnom manuále. Prišla totiž s novou požiadavkou na klinické hodnotenia a to s požiadavkou, aby sa v rámci liečby bral do úvahy aj pacientov duchovný, respektíve náboženský život. Tieto totiž môžu vo veľkej miere ovplyvniť diagnózu aj priebeh liečby.
Manuál JCAHO v dvoch položkách (viď nižšie) hovorí o tom, že pacientom (ako aj ľuďom v paliatívnej starostlivosti) by v rámci liečby, respektíve starostlivosti mali byť zohľadnené ich náboženské a duchovné potreby (toto platí aj pre psychologické a psychiatrické intervencie):
- PC.02.02.13 sa zaoberá poskytovaním v maximálnej možnej miere takej starostlivosti, ktorá vyhovuje duchovným potrebám v rámci starostlivosti na sklonku života
- RI.01.01.01 sa týka práva pacienta na prístup k náboženským a iným duchovným službám
Lekára by teda po novom malo pri vyšetrovaní pacienta zaujímať aj nasledovné (nasledovné údaje by sa mali objaviť aj v zdravotnom zázname):
Kto alebo čo poskytuje pacientovi silu a nádej?
- Používa pacient vo svojom živote modlitbu?
- Ako pacient vyjadruje svoju duchovnosť -spiritualitu a duchovný život?
- Ako by pacient opísal svoju životnú filozofiu?
- Aký druh duchovnej / náboženskej podpory si pacient želá?
- S kým pacient spolupracuje na duchovnej úrovni?
- Čo pre pacienta znamená utrpenie?
- Čo pre pacienta znamená smrť?
- Aké sú duchovné ciele pacienta?
- Hrá cirkev v živote pacienta úlohu?
- Ako vaša viera pomôže pacientovi vyrovnať sa s chorobou?
- Čo pacientovi denne pomáha pri zdolávaní jeho choroby?
- Čo pomáha pacientovi prekonať tento zdravotný problém?
- Ako choroba ovplyvnila pacienta a jeho rodinu?
Zapracovanie do celkovej zdravotnej starostlivosti o pacienta aj kultúrnu, náboženskú a duchovnú senzitivitu pomôže nielen pri stanovení diagnózy (hlavne pri psychologických/behaviorálnych/psychiatrických intervenciách), ale zároveň aj pri samotnej liečbe.
Takáto možnosť zatiaľ na úrovni EÚ neexistuje.
V USA okrem požiadavky JCAHO existuje aj možnosť, ktorú poskytuje DSM a to hlavne pre jedincov zažívajúcich stresujúce duchovné zážitky, ktoré nedokážu vyriešiť bez náležitej pomoci odborníkov. Touto možnosťou je nová diagnostická kategória nazvaná „náboženský alebo duchovný problém“, ktorá bola v roku 1994 oficiálne zapísaná do Diagnostickej a štatistickej príručky duševných porúch (DSM) -IV. Táto nová kategória v skutočnosti definuje duchovné problémy ako úzkostlivé epizódy v živote jednotlivca zahŕňajúce okrem iného spochybňovanie duchovných hodnôt, ktoré nie sú nevyhnutne spojené s organizovanou cirkvou alebo náboženskou inštitúciou. Na základe tejto diagnostickej kategórie môžu byť duchovné a náboženské problémy, ako sú mystické zážitky, NDE-zážitok blízko smrti, OBE-mimotelový zážitok, otváranie kundalini, extraterestriálny fenomén ( tzv. non human intelligence) a mnohé iné, po prvýkrát oficiálne považované za nepatologické javy.
V súčasnosti je už všeobecne známe, že duchovné skúsenosti môžu byť sprevádzané patologickými príznakmi, ako sú halucinácie, netypické správanie, depresia a neobvyklé/zvláštne myšlienky. Preto jednotlivci trpiaci takými príznakmi môžu byť nesprávne diagnostikovaní, ako trpiaci duševnými ochoreniami.
Osobitnou kategóriu sú deti. Ich duchovný život je veľmi intenzívny a jeho prejavy sú často patologizované. Dieťa, ktoré je plne duchovne otvorené môže vykazovať symptómy autizmu. Je potrebné zmeniť nielen celkový prístup diagnostikovania a následnej liečby, ale aj vzdelávania. Ľudská bytosť je celok vytváraný nielen biologicko-chemickými faktormi, ale aj kultúrnym, náboženským a duchovným životom.
Priatelia, aký máte na to názor? Je potrebné, aby lekár bral do úvahy Vaše duchovné a náboženské vnímanie a stupeň jeho rozvoja?
Ďakujem za vypočutie.
Julia Sellers
zakladateľka-founder
SEN Slovensko a Česko/SEN Slovakia and Czechia
Súčasť ISEN (part of ISEN)
Pridaj komentár