Milí priatelia,
vedeli ste, že:
Čím viac objímate svoje deti, tým viac sa rozvíjajú ich mozgy?
Kultúra, zvyky a presvedčenia formujú vyvíjajúci sa mozog detí a teda aj budúcnosť ľudstva.
Čítanie nahlas malým deťom má pozitívny vplyv na ich správanie a pozornosť.
Výskumy naznačujú, že trauma môže zmeniť mozog. Osoba, ktorá traumu zažila, nemusí byť jediná, ktorej mozog sa pod vplyvom traumy mení. Potvrdzuje sa, že na traumu rodiča reaguje aj mozog dieťaťa. Existujú totiž súvislosti medzi traumou rodiča a vývojom mozgu jeho dieťaťa.
Deti si pamätajú svoje vlastné narodenie.
Medzigeneračná trauma je skutočná.
Somatosensorická deprivácia (sociálna deprivácia ) dieťaťa zo strany matky je príčinou abnormálneho vývinu mozgu a správania u tohto dieťaťa. Dokonca aj mierne depresívne príznaky matky ovplyvňujú emočnú pohodu dieťaťa
V Kalifornii sa uvažuje o návrhu, aby sa u pacientov, ktorí navštevujú všeobecného lekára, aplikoval skríning traumy zažitej v detstve.
Správne chápanie psychológie počatia, ako aj prenatálnej a perinatálnej psychológie napomáha zdravšiemu vývinu detí už od počatia.
Vedeli ste ďalej to, že „Väčšina vzdelávania v oblasti medicíny v rámci EÚ je v súčasnosti financovaná farmaceutickým priemyslom a firmami, ktoré produkujú zdravotnícke pomôcky?
Inými slovami povedané: to, čo farmaceutický priemysel ľuďom zverejniť nechce, nezverejní, alebo to, čo potrebuje pretlačiť a spropagovať, spropaguje.
Ja sa pýtam. Je toto férové voči občanom EU? Pýtam sa nielen ja za našu organizáciu SEN Slovensko a Česko, ale pýta sa aj Európska organizácia na podporu duševného zdravia-MHE, s ktorou spolupracujeme. Zaslala totiž európskej federácii farmaceutického priemyslu spolu s ostatnými organizáciami, ktoré pracujú v oblasti vzdelávania v zdravotníctve výzvu, aby prehodnotili navrhované zmeny vo svojom kódexe.
Tieto zmeny totiž umožnia farmaceutickému priemyslu zasahovať do obsahu vzdelávania v zdravotníctve (medicínske vzdelávanie) a zároveň pod rúškom vzdelávania propagovať svoje vlastné výrobky.
Zase jeden krôčik bližšie k tomu, aby sa z človeka stal robot ovládaný na diaľku, odtrhnutý od kontaktu s vlastnou endogénnou podstatou, ktorou je „človek ako tvor stvorený na kultiváciu lásky ako najvyššieho životného princípu a nie človek ako stratený baranček v stáde bez pastiera“. Kde však je náš pastier a ako ho nájsť? Na to si každý musí odpovedať sám.
Mimochodom, chceli by ste mať na Slovensku školy, ktoré by u študentov zohľadňovali traumatické zážitky prežité v minulosti?
Americká kongresmanka Klarková navrhuje zákon pod názvom Trauma-Informed Schools Act of 2019, podľa ktorého by školy v rámci vyučovania a vzdelávania mali použivať koncepcie, praktiky a metódy, zohľadňujúce traumatické zážitky prežité deťmi.
Nižšie uvádzam časť návrhu zákona, v neoficiálnom parafrázovanom preklade:
Koncepcie, praktiky a metódy, zohľadňujúce traumatické zážitky prežité deťmi, ktoré by sa podľa najnovšieho návrhu zákona v USA mali prijať na amerických školách, by mali zahŕňať okrem iného aj nasledovné:
11 ‘‘ (A) profesionálny rozvoj , ktorý podporuje spoločné porozumenie
13 medzi učiteľmi, asistentmi učiteľov, školami
14, špecialistami, členmi špecializovaného pomocného personálu a ďalších pracovníkov, založené na premise, že:
16 ‘‘ i) traumatické skúsenosti sú medzi študentmi bežné;
Ii) trauma môže mať vplyv na študenta a to
jeho učenie, správanie a vzťahy v
v škole;
21 ‘‘ iii) traumatické zážitky nespôsobujú vrodené prekážky , ktoré by ovplyvnili schopnosti študentov dosiahnuť pozoruhodné výsledky v škole a neskôr v osobnom živote;
Vzdelávacie metódy zohľadňujúce traumatické zážitky študentov ďalej podporujú
25 ‘‘ iv) celoškolské vzdelávacie prostredie, kde sa cítia všetci študenti a dospelí
bezpečne, vítaní a podporovaní a kde sú študenti schopní uspieť napriek traumatickým zážitkom
4 ‘‘ v) služby a programy
poskytnuté na uspokojenie individuálnych potrieb študentov s traumatickými zážitkami
9 ‘‘ postihy a iné konania zamerané na upevnenie disciplíny a výnimky udeľované študentom by mali byť zamerané na:
holistické hodnotenia s pozitívnymi zásahmi do správania
Je ďalej potrebné podporovať, aby u vyššie spomenutého (9) boli zohľadnené základné príčiny správania študentov, vrátane prežitej traumy;
a zároveň by sa malo:
16 ‘‘ ii) vyhnúť tvrdým, represívnym alebo výnimočným disciplinárnym praktikám;
18 ‘‘ iii) používať edukačný materiál založený na
19 postupoch, ktoré budujú kultúru dôvery; a
nediskriminujú na základe rasy, pohlavia, atď
Súhlasili by ste, aby sa takýto zákon aplikoval aj
na slovenských školách?
Ďakujem za vypočutie.
Julia Sellers
zakľadateľka
SEN Slovensko a Česko
Pridaj komentár