Milí priatelia,
Malé zamyslenie nad budúcnosťou našich detí a našich vnúčat:
Epigenetické výskumy ukazujú, že stres a trauma, ktorú prežili rodičia ešte predtým, ako sa im narodili deti, môžu v budúcnosti ovplyvniť prenatálny a postnatálny vývoj ich vlastných detí a to fyzicky, behaviorálne ako aj kognitívne. Inými slovami, deti rodičov, ktorí boli vystavení stresu a traume ešte pred narodením detí, sú vystavené väčšiemu risku zdravotných problémov vrátane psychopatológie.
Negatívne účinky traumy a stresu sa teda viditeľne prenášajú z rodičov na potomkov prostredníctvom epigenetických mechanizmov.
Existencia epigenetického prenosu rodičovského stresu na svoje potomstvo, pričom tento stres existoval dávno pred tým, ako rodičia svoje potomstvo vôbec splodili, je zaujímavou hypotézou, ktorá sa vo vedeckých kruhoch USA skúma čoraz viac. Navyše, epigenetický výskum ukázal, že stres sa môže prenášať celé generácie. Inými slovami, stresy a nepríjemnosti zažité prarodičmi (tzn. epigenetická intergeneračná transmisia stresu, respektíve transgeneračná epigenetická dedičnosť) sa môžu odzrkadliť na fyzickom a psychickom stave pravnúčat.
Čo to však znamená pre nás rodičov? Laicky povedané, rodičovstvo začína už dávno predtým, ako sa narodia naše deti. To, čo nosíme v sebe, naše traumy, stresy z obdobia pred narodením, z detstva, mladosti, dospelosti, naše nedoriešené veci, emocionálne výkyvy, ale hlavne neochota odpustiť krivdy, ktoré na nás, alebo našich predkoch niekto spáchal, či už vedome alebo nevedome, ale aj krivdy, ktoré sme spáchali my a naši predkovia, toto všetko pôsobí na vývoj nášho dieťaťa pred, ako aj po narodení.
Buďme zodpovední k našim deťom napríklad aj tým, že začneme viac odpúšťať a tým znižovať napätie, stres a traumu, ktoré nám spôsobil niekto iný.
Premeňme stres, ktorý sme zažili, na prijateľný zážitok tak, že ho prijmeme a tým zmeníme na pozitívny transformačný zážitok. Vzájomnou podporou to urobiť dokážeme.
Urobme to kvôli našim deťom a pre naše budúce generácie.
Pridaj komentár