ZDIEĽAJTE ZA ÚČELOM INFORMOVANOSTI
Nemám svoje okuliare, peňaženku ani bankovú kartu. Snažím sa zachrániť aspoň svoju mačku.
Americká demokracia v priamom prenose. Je toto vôbec v takejto rozvinutej krajine možné?
Toto je príbeh jednej pani z USA ( je členkou tej istej nemenovanej organizácie v USA ako ja, a poslala mail všetkým členom tejto organizácie a tak som sa o jej príbehu vlastne dozevedela). Táto pani je momentálne vo väzenskom zariadení, ktorý spravuje Adult Protective Services v New Braunfels v Tesase. Do tohto zariadenia bola vzatá na príkaz súdu potom, ako zaznela jej údajná diagnóza duševnej dizordérie zakladajúcej sa na halucináciách, fantasmagóriách, fikcionalizáciách , ktoré údajne vyústili do neschopnosti postarať sa sama o seba.
V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že pani má za sebou celý rad duchovno transformačných skúseností (STEs), nezvyčajných transcendentálnych zážitkov (NOTEs), mimoriadných ľudských zážitkov (EHEs), ktoré boli psychiatrom pravdepodobne nesprávne vyhodnotené a označené za halucinácie a ilúzie.
Táto pani trvrdí, že v USA je bežná prax označiť akúkoľvek staršiu osobu, ktorá vlastní majetok a nemá už žiadnu rodinu, za duševne chorú, aby sa mohli zmocniť jej majetku a to všetko za účasti súdu.
Táto pani nemá v tom ústave, váznici alebo ako by sme to mohli nazvať ani svoje okuliare, peňaženku, bankovú kartu, topánky ani teplejšie oblečenie. Môže urobiť jeden telefonický hovor za deň, ale musí použiť telefón v kancelárii nadriadeného. Telefonický hovor je pritom sledovaný a ak sa nadriadenému nepáči to, čo sa hovorí, jednoducho ho preruší.
Tejto pani skonfiškovali dom a celý jeho obsah. Je to pekný dom. Pani predpokladá, že ho plánujú predať, ak už tak neurobili. Pani verí, že nie je prvá ani posledná, ktorej sa toto prihodilo. Predpokladá, že toto je v USA pravidelná prax: nájsť staršiu osobu, ktorá nemá v blízkosti príbuzných, obviniť túto osobu z mentálnej nekompetentnosti a zabaviť jej majetok. Vypočutie súdom je podľa nej len formálnosť; obvinený nemá obhajobu. Práve teraz sa pani snaží zachrániť aspoň mačku a svoje počítačové súbory a knižnicu.
Pani ďalej tvrdí, že potrava pre väzňov pochádza zo zariadenia na recykláciu odpadu pripojeného k tomuto komplexu.
Ďaľším problémom je podľa pani ľadový chlad v miestnosti, kde bola uložená. Neexistuje tam žiadny zdroj tepla okrem vzduchu z chodby. Bolo jej povedané, aby si nechala otvorené dvere, aby sa k nej teplý vzduch z chodby dostal. Požiadala teda o viac prikrývok, ale táto požiadavku bola tiež ignorovaná. Požiadala teda o ohrievač, ten istý výsledok, nulová reakcia.
Pani nevie, kto má jej peňaženku a bankovú kartu a ID (OP). Hľadá niekoho, kto by jej pomohol dostať ich späť.
Tak, čo na to hovoríte milí priatelia?
Prosím tento príspevok neberte ako osočovanie USA, krajiny ktorej som občiankou. Je to o ľudskej dôstojnosti a spôsobe akým sa s ňou zachádza, či už v USA, alebo v hociktorej inej krajine sveta.
Ďakujem za vypočutie.
Viem, že to je výkrik do tmy, lebo nedokážem tejto pani pomôcť. Dnes som jej napísala, že v sebe cítim obrovské zúfalstvo, práve preto, že jej nedokážem pomôcť.
Júlia Sellers
Zakladateľka SEN SR-ČR
