Základy vývoja ľudského potenciálu a teda každého dieťaťa začínajú dávno pred narodením, dokonca ešte aj pred oplodnením konkrétneho budúceho života.

Optimálne základy rastu a odolnosti-imunity, vrátane rozvoja mozgu, emočnej inteligencie a samoregulácie našich budúcich potomkov, sú založené na optimálnych podmienkach počas obdobia pred počatím, tehotenstva, narodenia a prvého roku života.

Úplne najdôležitejšie obdobie ľudského rozvoja nastáva v období ešte pred počatím, čo sa pre mnohých zdá šokujúce, a trvá až po prvý rok postnatálneho života. Toto je obdobie, v ktorom sú základy vývoja ľudského potenciálu vytvorené na každej úrovni bytia, a to fyzickej, emocionálnej, duševnej, duchovnej a vzťahovej tzv. relačnej.

Wendy McCarthy a Marti Glenn, ktoré sa zaoberajú výskumom prenatálnej, perinatálnej a postnatálnej psychológie tvrdia, že nevyriešené problémy budúcich rodičov ešte pred počatím svojho budúceho potomka, respektíve počas počatia, tehotenstva, pôrodu a prvého postnatálneho roku, sa často podpisujú pod zdravotné problémy, stresové správanie, problémy so samoreguláciou, pripútanosť k rodičom, učenie a ďalšie poruchy ich budúcich detí.

Wendy Mc Carthy a Marti Glenn pripravili o vyššie uvedených súvislostiach krátku informačnú brožúrku, ktorú v spolupráci so SEN Slovensko a Česko v krátkom období prinesieme našim čitateľom v plnom znení.

Milí rodičia,

Je teda na nás a našej zodpovednosti voči našim budúcim potomkom uvedomiť si, že nami vytvorené podmienky existujúce ešte pred počatím budúceho dieťatka, ale aj v rámci celého prenatálneho obdobia, teda tehotenstva, v rámci perinatálneho obdobia (obdobie pôrodu), ako aj postnatálneho obdobia (minimálne 1. rok po narodení), môžu výrazne ovplyvniť ďalší vývoj nášho dieťaťa.

Buďme teda zodpovední, veď pre naše budúce deti chceme len to najlepšie.

Ďakujem za vypočutie.

Julia Sellers

zakladateľka-founder

SEN Slovensko a Česko/SEN Slovakia and Czechia

JCAHO -Spojená akreditačná komisia USA za účelom akreditácie organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosti v USA vydala zmeny vo svojom akreditačnom manuále. Prišla totiž s novou požiadavkou na klinické hodnotenia a to s požiadavkou, aby sa v rámci liečby bral do úvahy aj pacientov duchovný, respektíve náboženský život. Tieto totiž môžu vo veľkej miere ovplyvniť diagnózu aj priebeh liečby.

Manuál JCAHO v dvoch položkách (viď nižšie) hovorí o tom, že pacientom (ako aj ľuďom v paliatívnej starostlivosti) by v rámci liečby, respektíve starostlivosti mali byť zohľadnené ich náboženské a duchovné potreby (toto platí aj pre psychologické a psychiatrické intervencie):

• PC.02.02.13 sa zaoberá poskytovaním v maximálnej možnej miere takej starostlivosti, ktorá vyhovuje duchovným potrebám v rámci starostlivosti na sklonku života
• RI.01.01.01 sa týka práva pacienta na prístup k náboženským a iným duchovným službám

Lekára by teda po novom malo pri vyšetrovaní pacienta zaujímať aj nasledovné (nasledovné údaje by sa mali objaviť aj v zdravotnom zázname):

Kto alebo čo poskytuje pacientovi silu a nádej?

• Používa pacient vo svojom živote modlitbu?
• Ako pacient vyjadruje svoju duchovnosť -spiritualitu a duchovný život?
• Ako by pacient opísal svoju životnú filozofiu?
• Aký druh duchovnej / náboženskej podpory si pacient želá?
• S kým pacient spolupracuje na duchovnej úrovni?
• Čo pre pacienta znamená utrpenie?
• Čo pre pacienta znamená smrť?
• Aké sú duchovné ciele pacienta?
• Hrá cirkev v živote pacienta úlohu?
• Ako vaša viera pomôže pacientovi vyrovnať sa s chorobou?
• Čo pacientovi denne pomáha pri zdolávaní jeho choroby?
• Čo pomáha pacientovi prekonať tento zdravotný problém?
• Ako choroba ovplyvnila pacienta a jeho rodinu?

Zapracovanie do celkovej zdravotnej starostlivosti o pacienta aj kultúrnu, náboženskú a duchovnú senzitivitu pomôže nielen pri stanovení diagnózy (hlavne pri psychologických/behaviorálnych/psychiatrických intervenciách), ale zároveň aj pri samotnej liečbe.

Takáto možnosť zatiaľ na úrovni EÚ neexistuje.

V USA okrem požiadavky JCAHO existuje aj možnosť, ktorú poskytuje DSM a to hlavne pre jedincov zažívajúcich stresujúce duchovné zážitky, ktoré nedokážu vyriešiť bez náležitej pomoci odborníkov. Touto možnosťou je nová diagnostická kategória nazvaná „náboženský alebo duchovný problém“, ktorá bola v roku 1994 oficiálne zapísaná do Diagnostickej a štatistickej príručky duševných porúch (DSM) -IV. Táto nová kategória v skutočnosti definuje duchovné problémy ako úzkostlivé epizódy v živote jednotlivca zahŕňajúce okrem iného spochybňovanie duchovných hodnôt, ktoré nie sú nevyhnutne spojené s organizovanou cirkvou alebo náboženskou inštitúciou. Na základe tejto diagnostickej kategórie môžu byť duchovné a náboženské problémy, ako sú mystické zážitky, NDE-zážitok blízko smrti, OBE-mimotelový zážitok, otváranie kundalini, extraterestriálny fenomén ( tzv. non human intelligence) a mnohé iné, po prvýkrát oficiálne považované za nepatologické javy.

V súčasnosti je už všeobecne známe, že duchovné skúsenosti môžu byť sprevádzané patologickými príznakmi, ako sú halucinácie, netypické správanie, depresia a neobvyklé/zvláštne myšlienky. Preto jednotlivci trpiaci takými príznakmi môžu byť nesprávne diagnostikovaní, ako trpiaci duševnými ochoreniami.

Osobitnou kategóriu sú deti. Ich duchovný život je veľmi intenzívny a jeho prejavy sú často patologizované. Dieťa, ktoré je plne duchovne otvorené môže vykazovať symptómy autizmu. Je potrebné zmeniť nielen celkový prístup diagnostikovania a následnej liečby, ale aj vzdelávania. Ľudská bytosť je celok vytváraný nielen biologicko-chemickými faktormi, ale aj kultúrnym, náboženským a duchovným životom.

Priatelia, aký máte na to názor? Je potrebné, aby lekár bral do úvahy Vaše duchovné a náboženské vnímanie a stupeň jeho rozvoja?

Ďakujem za vypočutie.

Julia Sellers

zakladateľka-founder

SEN Slovensko a Česko/SEN Slovakia and Czechia

Súčasť ISEN (part of ISEN)

Milí priatelia,

vedeli ste, že:

Čím viac objímate svoje deti, tým viac sa rozvíjajú ich mozgy?

Kultúra, zvyky a presvedčenia formujú vyvíjajúci sa mozog detí a teda aj budúcnosť ľudstva.

Čítanie nahlas malým deťom má pozitívny vplyv na ich správanie a pozornosť.

Výskumy naznačujú, že trauma môže zmeniť mozog. Osoba, ktorá traumu zažila, nemusí byť jediná, ktorej mozog sa pod vplyvom traumy mení. Potvrdzuje sa, že na traumu rodiča reaguje aj mozog dieťaťa. Existujú totiž súvislosti medzi traumou rodiča a vývojom mozgu jeho dieťaťa.

Deti si pamätajú svoje vlastné narodenie.

Medzigeneračná trauma je skutočná.

Somatosensorická deprivácia (sociálna deprivácia ) dieťaťa zo strany matky je príčinou abnormálneho vývinu mozgu a správania u tohto dieťaťa. Dokonca aj mierne depresívne príznaky matky ovplyvňujú emočnú pohodu dieťaťa

V Kalifornii sa uvažuje o návrhu, aby sa u pacientov, ktorí navštevujú všeobecného lekára, aplikoval skríning traumy zažitej v detstve.

Správne chápanie psychológie počatia, ako aj prenatálnej a perinatálnej psychológie napomáha zdravšiemu vývinu detí už od počatia.

Vedeli ste ďalej to, že „Väčšina vzdelávania v oblasti medicíny v rámci EÚ je v súčasnosti financovaná farmaceutickým priemyslom a firmami, ktoré produkujú zdravotnícke pomôcky?

Inými slovami povedané: to, čo farmaceutický priemysel ľuďom zverejniť nechce, nezverejní, alebo to, čo potrebuje pretlačiť a spropagovať, spropaguje.

Ja sa pýtam. Je toto férové voči občanom EU? Pýtam sa nielen ja za našu organizáciu SEN Slovensko a Česko, ale pýta sa aj Európska organizácia na podporu duševného zdravia-MHE, s ktorou spolupracujeme. Zaslala totiž európskej federácii farmaceutického priemyslu spolu s ostatnými organizáciami, ktoré pracujú v oblasti vzdelávania v zdravotníctve výzvu, aby prehodnotili navrhované zmeny vo svojom kódexe.

Tieto zmeny totiž umožnia farmaceutickému priemyslu zasahovať do obsahu vzdelávania v zdravotníctve (medicínske vzdelávanie) a zároveň pod rúškom vzdelávania propagovať svoje vlastné výrobky.

Zase jeden krôčik bližšie k tomu, aby sa z človeka stal robot ovládaný na diaľku, odtrhnutý od kontaktu s vlastnou endogénnou podstatou, ktorou je „človek ako tvor stvorený na kultiváciu lásky ako najvyššieho životného princípu a nie človek ako stratený baranček v stáde bez pastiera“. Kde však je náš pastier a ako ho nájsť? Na to si každý musí odpovedať sám.

Mimochodom, chceli by ste mať na Slovensku školy, ktoré by u študentov zohľadňovali traumatické zážitky prežité v minulosti?

Americká kongresmanka Klarková navrhuje zákon pod názvom Trauma-Informed Schools Act of 2019, podľa ktorého by školy v rámci vyučovania a vzdelávania mali použivať koncepcie, praktiky a metódy, zohľadňujúce traumatické zážitky prežité deťmi.

Nižšie uvádzam časť návrhu zákona, v neoficiálnom parafrázovanom preklade:

Koncepcie, praktiky a metódy, zohľadňujúce traumatické zážitky prežité deťmi, ktoré by sa podľa najnovšieho návrhu zákona v USA mali prijať na amerických školách, by mali zahŕňať okrem iného aj nasledovné:

11 ‘‘ (A) profesionálny rozvoj , ktorý podporuje spoločné porozumenie

13 medzi učiteľmi, asistentmi učiteľov, školami

14, špecialistami, členmi špecializovaného pomocného personálu a ďalších pracovníkov, založené na premise, že:

16 ‘‘ i) traumatické skúsenosti sú medzi študentmi bežné;

Ii) trauma môže mať vplyv na študenta a to

jeho učenie, správanie a vzťahy v

v škole;

21 ‘‘ iii) traumatické zážitky nespôsobujú vrodené prekážky , ktoré by ovplyvnili schopnosti študentov dosiahnuť pozoruhodné výsledky v škole a neskôr v osobnom živote;

Vzdelávacie metódy zohľadňujúce traumatické zážitky študentov ďalej podporujú

25 ‘‘ iv) celoškolské vzdelávacie prostredie, kde sa cítia všetci študenti a dospelí

bezpečne, vítaní a podporovaní a kde sú študenti schopní uspieť napriek traumatickým zážitkom

4 ‘‘ v) služby a programy

poskytnuté na uspokojenie individuálnych potrieb študentov s traumatickými zážitkami

9 ‘‘ postihy a iné konania zamerané na upevnenie disciplíny a výnimky udeľované študentom by mali byť zamerané na:

holistické hodnotenia s pozitívnymi zásahmi do správania

Je ďalej potrebné podporovať, aby u vyššie spomenutého (9) boli zohľadnené základné príčiny správania študentov, vrátane prežitej traumy;

a zároveň by sa malo:

16 ‘‘ ii) vyhnúť tvrdým, represívnym alebo výnimočným disciplinárnym praktikám;

18 ‘‘ iii) používať edukačný materiál založený na

19 postupoch, ktoré budujú kultúru dôvery; a

nediskriminujú na základe rasy, pohlavia, atď

Súhlasili by ste, aby sa takýto zákon aplikoval aj

na slovenských školách?

Ďakujem za vypočutie.

Julia Sellers

zakľadateľka

SEN Slovensko a Česko