SEN Slovensko a Česko

Part of the International Spiritual Emergence Network

Sme súčasťou ISEN ( International Spiritual Emergence
Network/Medzinárodná organizácia pre duchovný rast)
www.spiritualemergencenetwork.org

Mikróby v čreve žijú aj v mozgu. Vaše bruško, kde sú ukryté emócie, riadi mozog.

by Leave a Comment

Črevné mikróby  žijú aj v mozgu. Vaše bruško, v ktorom sú ukryté emócie, riadi mozog.

Milí priatelia,

Najnovší výskum ukazuje, že mikróby a baktérie prenikajú a obývajú bunky zdravých ľudských mozgov.
Baktérie teda môžu priamo ovplyvniť procesy v mozgu a to vrátane možného priebehu neurologických ochorení.

Niektoré výskumy skutočne naznačujú, že mikróby, ktoré žijú v našom čreve by mohli ovplyvniť náladu a správanie ľudí. Veď všetky emócie cítite najskôr v brušku. Brucho je s mozgom spojené cez tzn. vagusov nerv, čiže blúdivý nerv. Tento nerv je oveľa dôležitejší, ako mu súčasná veda pripisuje. Zohráva totiž dôležitú úlohu pri depresii, náladách, ako aj iných duševných stavoch.

Vaše bruško riadi mozog viac, ako si myslíte. Osobne poznám človeka, ktorý podobnú hypotézu zastával už pred 20 rokmi. Všetci sa mu vtedy smiali.

Vaše city, emócie, nálady ovplyvňujú mikrobiom v črevách, ktorý ovplyvňuje funkcie proteínov v mozgu, ktoré spätne ovplyvňujú naše správanie, myslenie, konanie, nálady.

Vytvára sa tým úžasný kolobeh, ktorý začína srdci, ide z kostrče do čriev, odtiaľ cez slezinu do mozgu a z mozgu sa vracia znovu do srdca. Tým sa cyklus uzavrie.

Všetko teda začína a končí našim srdiečkom. Ešteže ho máme.

Nebuďme ľahostajní k fyzickému, respektíve duševnému stresu.

Stres priamo pôsobí na naše črevá, čo sa môže odzrkadliť na našej imunite.

Duševný stres je tichý zabijak. Duševná bolesť je častokrát intenzívnejšia ako bolesť fyzická, dokonca ju aj častokrát vyvoláva.

Duševný stres však môže byť v konečnom dôsledku aj súčasťou cesty k veľmi pozitívnej duchovnej transformácii.

Ľudia zažívajúci duchovnú krízu, alebo iné typy kríz, potrebujú nielen správne informácie o tom, čo prežívajú, ale aj podporu a porozumenie od zo strany tých, ktorí majú podobné skúsenosti a disponujú potrebnými zručnosťami za účelom poskytnutia nevyhnutnej pomoci ako aj ubezpečenia, že to, čo títo ľudia v rámci krízy zažívajú, nie je znakom duševnej choroby.

Nebojte sa hovoriť o Vašich duševných stavoch, alebo krízach. Vyjadrite svoje emócie a uľavte tak Vašim črevám.

Navštívte našu stránku: https://www.spiritualemergencenetwork.org/slovakia

Naše iniciatívy v rámci EU

by Leave a Comment

Milí priatelia,

Radi by sme Vás informovali o našich inciatívach v rámci EU.

“SEN Slovensko a Česko“ sa nedávno stalo členom Platformy pre európsku politiku v oblasti verejného zdravia pri Európskej komisii (členstvo schvaľuje Európska Komisia EÚ- Generálne riaditeľstvo pre bezpečnosť zdravia a potravín EK).

V rámci Platformy pre európsku politiku v oblasti verejného zdravia pri Európskej komisii sa “SEN Slovensko a Česko“ angažuje v nasledovných projektoch:

Sme podporujúcim partnerom iniciatívy SHAFE – Smart Healthy Age-Friendly Environments, ktorá je súčasťou Platformy pre európsku politiku v oblasti verejného zdravia pri Európskej komisii.

Sme signatárom dokumentu “Manifest SCiE”. SCiE- Self-Care Initiative Europe – je cezhraničná sieťová iniciatíva, ktorá je súčasťou Platformy pre európsku politiku v oblasti verejného zdravia pri Európskej komisii. Podporuje budúcnosť tzn. “self-care”, ktorá sa zameriava na samostatnú, svojpomocnú starostlivosť jednotlivcov o svoje fyzické, ako aj duševné zdravie v rámci komunít, v ktorých žijú.

Sme signatárom spoločného vyhlásenia platformy SIP (Societal Impact of Pain), ktorej sme zároveň aj členom. Toto vyhlásenie týkajúce sa spoločenského dosahu a vplyvu fenoménu bolesti, či už chronickej alebo iných druhov bolesti, bude prezentované Európskej komisii v novembri 2018.

Ďakujeme za Vašu podporu.

Related post: Asthalin Inhaler

Na deti pôsobí stres zažitý ich predkami.

by Leave a Comment

Milí priatelia,
Malé zamyslenie nad budúcnosťou našich detí a našich vnúčat:
Epigenetické výskumy ukazujú, že stres a trauma, ktorú prežili rodičia ešte predtým, ako sa im narodili deti, môžu v budúcnosti ovplyvniť prenatálny a postnatálny vývoj ich vlastných detí a to fyzicky, behaviorálne ako aj kognitívne. Inými slovami, deti rodičov, ktorí boli vystavení stresu a traume ešte pred narodením detí, sú vystavené väčšiemu risku zdravotných problémov vrátane psychopatológie.
Negatívne účinky traumy a stresu sa teda viditeľne prenášajú z rodičov na potomkov prostredníctvom epigenetických mechanizmov.
Existencia epigenetického prenosu rodičovského stresu na svoje potomstvo, pričom tento stres existoval dávno pred tým, ako rodičia svoje potomstvo vôbec splodili, je zaujímavou hypotézou, ktorá sa vo vedeckých kruhoch USA skúma čoraz viac. Navyše, epigenetický výskum ukázal, že stres sa môže prenášať celé generácie. Inými slovami, stresy a nepríjemnosti zažité prarodičmi (tzn. epigenetická intergeneračná transmisia stresu, respektíve transgeneračná epigenetická dedičnosť) sa môžu odzrkadliť na fyzickom a psychickom stave pravnúčat.
Čo to však znamená pre nás rodičov? Laicky povedané, rodičovstvo začína už dávno predtým, ako sa narodia naše deti. To, čo nosíme v sebe, naše traumy, stresy z obdobia pred narodením, z detstva, mladosti, dospelosti, naše nedoriešené veci, emocionálne výkyvy, ale hlavne neochota odpustiť krivdy, ktoré na nás, alebo našich predkoch niekto spáchal, či už vedome alebo nevedome, ale aj krivdy, ktoré sme spáchali my a naši predkovia, toto všetko pôsobí na vývoj nášho dieťaťa pred, ako aj po narodení.
Buďme zodpovední k našim deťom napríklad aj tým, že začneme viac odpúšťať a tým znižovať napätie, stres a traumu, ktoré nám spôsobil niekto iný.
Premeňme stres, ktorý sme zažili, na prijateľný zážitok tak, že ho prijmeme a tým zmeníme na pozitívny transformačný zážitok. Vzájomnou podporou to urobiť dokážeme.
Urobme to kvôli našim deťom a pre naše budúce generácie.

 

Duševné zdravie je Vaše ľudské právo.

by Leave a Comment

Milí priatelia,

Vedeli ste, že:
1. duševné zdravie je Vaše ľudské právo?
2. každých 9 minút zomrie v EÚ jeden občan na následky samovraždy?

Možno málokto z Vás má informáciu o tom, že účastníci konferencie EÚ na vysokej úrovni pod názvom „Spoločne za duševné zdravie a pohodu“, ktorá sa konala v Bruseli 13. júna 2008, potvrdili dôležitosť a relevantnosť duševného zdravia a pohody občanov. Konferencia prijala dokument pod názvom Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu (EPDZP).

EPDZP okrem iného uznáva duševné zdravie ako ľudské právo. Každý človek má teda právo na duševné zdravie.

Podľa EPDZP je depresia jednou z najbežnejších príčin a najzávažnejších duševných porúch a hlavným rizikovým faktorom samovražedného správania.
Každých 9 minút zomrie v EÚ jeden občan na následky samovraždy. Odhaduje sa, že počet pokusov o samovraždu je desaťnásobne vyšší.

Ľudia sa však o depresii boja a hanbia hovoriť, nakoľko sa boja stigmatizácie a sociálneho vylúčenia. EDZP venuje pozornosť aj tomuto fenoménu. Podľa EDZP: Stigmatizácia a sociálne vylúčenie sú rizikovými faktormi a dôsledkami duševných porúch, ktoré môžu vytvárať hlavné bariéry pri hľadaní pomoci a uzdravenia. Proti stigmatizácii a sociálnemu vylúčeniu je potrebné bojovať.

Priatelia, nebojte sa hovoriť o Vašom duševnom rozpoložení a stavoch. Vaše skúsenosti a zážitky z akejkoľvek krízy vrátane duchovnej, sa môžu chápať ako súčasť Vašej duchovnej evolúcie, nie ako duševná choroba. Z každej krízy existuje východisko.

Napíšte nám o Vašich skúsenostiach z duchovnej, alebo akejkoľvek inej krízy a nezabúdajte, že k Vašim ľudským právam patrí aj právo na duševné zdravie.

Zdieľajte tento dokument s tými, ktorí to podľa Vás potrebujú.

 

Trauma z prenatálneho vývoja ako možná príčina krízy v budúcnosti.

by Leave a Comment

To, čo ste prežili v rámci prenatálneho vývoja v tele Vašej matky pred tým, ako ste sa narodili, môže ovplyvniť Vaše chovanie do budúcnosti.
 
Trauma z prenatálneho vývoja ako možná príčina krízy v budúcnosti.
——————————————————————————————–
 
Existuje niečo ako zážitky na subvedomej úrovni, ktoré zažíva zárodok v období od počatia po fyzické narodenie, teda zážitky na prenatálnej úrovni vývoja? Ak áno, akým spôsobom nás takýto druh zážitkov má schopnosť ovplyvňovať ?
Existujú vedecké indície, že je tomu tak, hlavne ak sa jedná o traumatické udalosti z prenatálneho vývoja.
Ovplyvňuje to, čo sme zažili v rámci prenatálneho vývoja naše rozhodnutia v budúcnosti, od detstva až po dospelosť a ďalej ? Ak áno, znamenalo by to, že na základe toho, čo sme prežili v prenatálnom štádiu nášho vývoja, teda v maternici ako vyvíjajúci sa plod, sa určitým spôsobom chováme neskôr v budúcnosti. Z toho vyplýva, že s prenatálnym vývojom priamo súvisí naša budúca behaviorálna formácia, sociálne návyky, alebo vykazovanie iba určitých a nie iných charakterových vlastností. Toto všetko však nepriamo vlastne formuje našu spoločnosť. Existuje súvislosť medzi prenatálnym vývojom jednotlivcov a formovaním našej spoločnosti?
Formovanie spoločnosti by sa teda podľa vyššie uvedeného malo začínať už v maternici, kde sa vyvíja zárodok. Trošku odvážna konštatácia, nemyslíte?
 
Nemusí však byť ďaleko od pravdy. Informácie o tom, že inteligencia a kognitívne vnímanie detí v prenatálnom štádiu reálne existuje prinášajú mnohé vedecké štúdie a aj z toho dôvodu je preto dôležité venovať veľkú pozornosť procesu tzv. prenatálneho bondingu, teda vytváraniu citového a emocionálneho vzťahu medzi matkou a ešte nenarodeným dieťaťom. Uzdravovanie prenatálnej traumy v rámci prenatálnej terapie je taktiež dôležité a tvorí neoddeliteľnú súčasť prenatálnej edukácie. Prenatálna trauma môže totiž podľa knihy Petra Levina „Trauma a Pamäť” ovplyvniť neurové prepojenia a celkovú percepciu jedinca. Mám za to, že každá trauma sa dá liečiť za predpokladu, že ju liečite za použitia metód, ktoré sú založené na využití citov srdca a srdcovej čakry.
 
Prenatálna pamäť ako aj spomienky na proces vlastného narodenia sa sú reálne. Michael, hlavný hrdina knihy „Videl som to zajtra“ takéto spomienky má. Jedna z kapitol v tejto knihe má výstižný názov: „Pamätám si, čo som robil predtým, ako som sa narodil. „Michael totiž podľa jeho vlastného vyjadrenia prežil niečo ako vedomý pôrod. Čo znamená, že si pamätá priebeh svojho vlastného narodenia. Vrátane celého prenatálneho vývoja v tele matky. V kapitole pod názvom „Keď si dieťa pamätá svoj vlastný pôrod“, Michael hovorí o tom, že si pamätá pôrod jeho matky. Svoje vlastné narodenie. Bolo to vraj pre neho príliš traumatické. Dokonca si pamätá, ako vstúpil do maternice svojej matky po oplodnení vajíčka. Zárodok v tele matky sa na začiatku tehotenstva po splynutí vajíčka so spermiou nachádza určitú dobu bez životodarnej dávky energie. Náboženstvá túto dávku energie nazývajú duša. Tá vstupuje do oplodneného vajíčka.
 
Možno komunikovať s niekým, kto sa ešte nenarodil? Kniha „Videl som to zajtra“ tvrdí, že áno. Michael totiž komunikuje s novorodencami. Tiež s deťmi, ktoré sa ešte nenaučili hovoriť. Aj s nenarodenými deťmi v prenatálnom vývoji. Raz prostredníctvom mentálnej telepatie zachytil informáciu, ktoré vysielalo dieťaťa v maternici tehotnej ženy. Dieťa telepaticky odkomunikovalo informáciu vo význame, aby budúca matka jedla červenú repu, údajne v jej záujme, ako aj v záujme zdravotného stavu dieťaťa.
 
Čo sa týka prenatálneho vývoja Michaela tvrdí, že v tele matky bolo príjemne teplo. Hlavne v ňom existoval pocit absolútneho bezpečia, pokoja a harmónie. Neporovnateľný s ničím v hmotnom reálnom vonkajšom svete. „Pamätám si, že som mame klopal rukami na brucho. Ona si vždy myslela, že to boli moje nohy. Sťažovala sa, že som kopal silno. Ale to boli iba moje ruky“. Snažil sa jej túto informáciu komunikovať, avšak bezúspešne.
 
Ako vyvíjajúce sa dieťa v tele matky, môžete vnímať všetky zvuky a hlasy prichádzajúce zvonku. Hlasy a zvuky počujete akoby cez vodu. Je to presne ten istý pocit, keď sa ponoríte vo vani pod hladinu vody. A načúvate zvukom. Povedzme, lusknutiu svojich prstov vo vode. Už ste to niekedy vyskúšali? Je to vskutku zaujímavý pocit. Pod vodou počujete hlasy oveľa zreteľnejšie, jasnejšie a s vyššou intenzitou.
Pri jednej príležitosti mi raz Michael opísal sen jedného desaťdňového nemluvniatka. Nemluvňaťu sa vtedy snívalo, že bežalo cez les. Naháňali ho rôzne zvieratá. Ak by neexistovalo, čo Carl Jung nazýva kolektívne podvedomie, čiže veľká databáza informácií, ktorá je pre všetkých ľudí rovnaká, zároveň pre všetkých dostupná podľa dosiahnutého stupňa involučno-evolučnej úrovne, ako je možné, že sa desaťdňovému dieťaťu sníva o zvieratách pred tým, než ich mohlo zazrieť v reálnom svete? Teda v hmote? Novorodenec vo svojom sne videl okrem iných zvierat aj slonov.
 
Mentálna a emočná telepatia medzi ešte nenarodeným dieťaťom a jedincom, ktorý schopnosť takejto komunikácie má, by mohla pomôcť objasniť, čo deti skutočne zažívajú na svojej ceste príchodu na tento svet. Som zástancom názoru, že psychosociálna integrácia dieťaťa do spoločnosti a svojho budúceho života je vo veľkej miere zakotvená v tom, čo sa s dieťaťom deje pred, pri ako aj po narodení, v rámci perinatálneho vývoja.
 
To, že prenatálna pamäť, ako aj spomienky jedinca na svoje vlastné fzyické narodenie existuje, tvrdí aj David Chamberlain vo svojej vedeckej štúdii skúmajúcej dôležitosť takýchto spomienok. Podobnú teóriu zastáva aj Bobbi Jo Lyman vo svojej knihe „Prenatálne spomienky a spomienky pri vlastnom narodení.“
 
Autori Cohen a Lutchmava vo svojej knihe “Prenatálny testosterón v ľudskej mysli” skúmajú účinky prenatálneho testosterónu na postnatálny vývoj a správanie. Účinky hormónov na správanie ľudí sa preukázali už v predchádzajúcich štúdiách v minulosti. Autori tejto knihy však poukazujú na to, že existuje spojenie medzi vplyvom prenatálnych hormónov u ešte nenarodených jedincov a ich budúcim správaním v detstve, alebo v dospelom veku. Cohen a Lutchmava vlastne poodhaľujú nové informácie týkajúce sa kognície človeka a to tým, že popisujú účinok testosterónu nielen na budúci sociálny vývoj jedinca, ale aj takých fenoménov ako vývoj jazyka a reči ako napr. slovná zásoba. Informácie, ktoré prinášajú autori sú z môjho pohľadu ďalekosiahle, nakoľko vlastne tvrdia, že z plodovej vody a to konkrétne na základe hladiny testosterónu v nej, vedia vyčítať informácie o budúcom stave mozgu dieťaťa, ako aj jeho myslení a správaní do budúcnosti. Hladinu testosterónu dokonca spájajú s rizikom vzniku autizmu.
 
V tejto súvislosti sa natíska otázka do akej miery je správanie ovplyvnené sociálnym prostredím a do akej miery hrá úlohu čisto biologická zložka, ktorá sa nedá ovplyvniť výchovou, nakoľko je skrátka laicky povedané zakorenená v génoch. Snažiť sa ju ovplyvniť a zmeniť nasilu nejakými umelými prostriedkami by teda znamenalo ísť proti prírode.